O šamanizme panuje medzi laickou verejnosťou mnoho mýtov a skreslených pohľadov. Priťahuje mnoho ľudí pre mylný dojem, že prinesie do ich života náhle zmeny bez väčšej námahy a právom pre svoju nadčasovosť, úctu a rešpekt k osobnej jedinečnosti a slobode. Takže čo je to šamanizmus? Určite nemá nič spoločné s náboženstvom a nezaoberá sa mágiou ani kúzlami. Bol tu už pred všetkými náboženstvami a možno ho pokladať za prapôvodný spôsob práce v duchovnom svete. Dá sa povedať, že existuje od počiatku ľudskej histórie ako súčasť kmeňa, komunity, ktorej pomáhal a uľahčoval každodenný život. Naši predkovia už pred tisíckami rokov objavovali spôsoby, ako využiť a rozširovať možnosti ľudskej mysle a ducha pre potreby riešenia problémov a liečenia. Zdrojom sily, múdrosti a liečenia pre nich boli a sú živé i neživé časti vesmíru ako kamene, hviezdy, zvieratá, rastliny, voda, či spojenci, radcovia, bytosti z iných realít.
Všetky deti po narodení majú schopnosť vnímať iné svety, inú realitu. Postupnou výchovou a vnucovaním okolia svojich popisov, právd a všeobecne rozšírenej šablóny vnímania sveta však túto schopnosť strácajú. V dospelosti preto musíme využívať rôzne techniky k obnoveniu tejto schopnosti, na navodzovanie stavov vedomia, kedy môžeme vnímať inú realitu a pracovať s ňou. Šaman sa do takéhoto stavu dostáva zámerne, kvôli nejakému zámeru, na tejto ceste využíva svoje skúsenosti, intuíciu a cit a preberá na seba zodpovednosť za priebeh udalostí. Toto cestovanie využíva na to, aby získal silu, hľadal vedomosti, rady, spôsoby liečenia a pomoc obvykle iným. Pri tom pod pojmom iným treba chápať nie len iných ľudí, ale akúkoľvek časť vesmíru. Vždy, keď je liečená i malá čiastočka vesmíru, energia je obnovovaná v celom vesmíre a slúži všetkým. Šamanská práca s energiou spočíva v obnovovaní porušených energetických spojov, v odčerpávaní a prinavracovaní späť do obehu nadmerne nahromadené množstvo energie a pod. Počas týchto ciest načúva a spolupracuje so spojencami, silovými zvieratami, duchovnými bytosťami, radcami a stáva sa prostredníkom Veľkého Ducha, Stvoriteľa, Univerza…. Priebeh tohto cestovania môžeme prirovnať k snívaniu, ale omnoho reálnejšiemu, kde vidí a cíti zreteľnejšie a priebeh tohto sna môže kontrolovať, usmerňovať v ňom svoje konanie a zážitky. Pri svojom cestovaní vstupuje do stále nových a nepredvídaných svetov, kde získava hlboké informácie, múdrosť Univerza, svoju úlohu počas pobytu na Zemi, o význame života a smrti apod., pritom však nikdy dopredu nevie, čo objaví. Väčšina šamanských kultúr pri popise toho, kam putuje šamanova duša počas toho „letu„ hovorí o veľmi podobných kozmologických aspektoch. Vo všeobecnosti sa tento paralelný svet delí na horný, dolný a stredný svet, dolný a horný svet sú potom domovom spirituálnych bytostí a pomocných duchov. Do všedného sveta sa šaman môže kedykoľvek vrátiť a svoje zážitky si pamätá. Všetko čo robí, musí robiť dokonale, k čomu mu pomáha neustály kontakt so svojimi spojencami. Dá sa povedať, že pomoc, uplatňovanie a využívanie rád, skúseností získaných v zmenených stavoch vedomia, v bežnom živote je základným rysom šamanizmu. Šaman vidí sám seba ako stopára, bojovníka na ceste, výskumníka skrytého poznania, ktorého získané informácie obohacujú jeho vedomosti a pomáhajú iným. Jeho pôsobenie je v súlade s etickými zásadami, pretože pochopil, že ani on osobne, ani ľudstvo ako také nie je hnacou silou vesmíru.
Treba však podotknúť, že šaman musí absolvovať svedomitú prípravu a dodržovať určité pravidlá, sebadisciplínu a povinnosti voči vesmíru. To znamená, že vykonávanie šamanských techník bez náležitej etickej a duchovnej prípravy je riziková. Šamanizmus je práca s energiou, ktorá keď sa použije nesprávne môže ublížiť tomu, kto techniku praktikuje alebo komu sa pomoc poskytuje. Zachádzanie s akoukoľvek formou moci vyžaduje dlhodobý výcvik a rozsiahle praktické skúsenosti. Len ten, kto žije podľa vesmírnych zákonov, získa schopnosť správne zhodnotiť, ako prijímať a vydávať energiu v súlade so zákonmi vesmíru. Túto prácu je možné vykonať až po porade so spomínanými bytosťami, radcami či vyššou silou, Univerzom.
Pôvodnú tvár šamanizmu ešte aj dnes nájdeme v domorodých kmeňoch po celom svete, ale mnohí šamani tradičné techniky prispôsobujú podľa miesta, ľudí a obdobia, v ktorom žijú. Vo väčšine týchto kmeňov však názov šaman ani nepoznajú. Toto slovo pochádza z jazyka Evenkov (kmeňa žijúceho v centrálnej Sibíri). Dnes kvôli šamanizmu nemusíme jazdiť do ďalekých krajín, ale ak budeme precízne hľadať, nájdeme určite niekoľko miest, kde môžeme šamanizmus seriózne študovať a jeho technikami prehlbovať vlastné sebapoznanie, poznanie Univerza a zlepšovať kvalitu svojho života, zdravia (ako pokročilí tiež pomáhať iným) v našej každodennej prítomnosti. Šamanizmus je návrat ku koreňom, k vlastnej prirodzenosti a cestou k sebapoznaniu a obnovovaniu schopností, ktoré všetci máme, ale sme na ne zabudli. Ctí jedinečnosť aj význam každej jednej časti pre harmóniu celku. Ponúka slobodu a otvorenosť tomu, kto má záujem rozšíriť svoje hranice a poznať nové možnosti a zároveň nemá obavu z toho, že jeho doterajšia predstava o realite sa stane pre neho nepodstatná. Vďaka tejto skúsenosti sa stane zdrojom liečenia a sily pre iných, stane sa celistvejším, súcitnejším a jeho život znovu získa svoj význam a cieľ. Nielen, že prostredníctvom vlastných zážitkov, iniciáciou a zlomov prichádza poznanie a sebapoznanie, ktoré sa odráža v liečení a skvalitňovaní nášho života, ale techniky, postoje a zručnosti, ktoré nám pomáha získať, môžeme využiť aj v každodenných situáciách.
K najbežnejším technikám ako sa do stavu zmeneného vedomia šaman dostáva je niekoľko a každá kultúra, ktorá v histórii existovala nejaké poznala. Môže to byť za pomoci zvukov, hlavne pomocou bubnov a hrkálkami, rituálnymi tancami, užitím rastlinných alebo živočíšnych látok (napr. peyotl, ayahuasca), nedostatkom spánku, jedla, pitia či kontaktu s civilizáciou a ďalšie. Pri dostatočnej praxi sa však môže človek bez týchto pomôcok zaobísť a naučí sa dostávať do tohto stavu vedome. O rôznych technikách sa budeme zaoberať v osobitných článkoch.
Tajche
